aktualne.sk: „Psychológ 5. pluku: Aj výsadkári môžu mať strach, no musia prejaviť enormnú odvahu“


aktualne.sk: „Psychológ 5. pluku: Aj výsadkári môžu mať strach, no musia prejaviť enormnú odvahu“

 

 Špeciálne jednotky predstavujú v armáde tých najlepších z najlepších. No aj najodolnejší a najtvrdší vojaci by si mali vedieť priznať svoje slabiny či dokonca pripustiť strach. Pracujú s ním pritom už pri samotnom výbere nových členov elitných zborov, čo pripúšťa aj psychológ slovenských paragánov z 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. Prezradil nám, čo pri testoch sledujú.

 

 

 

 Čo je základným heslom pri výbere nových ľudí do 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline?

 Princíp výberu spočíva v tom, že nikto nechce kúpiť “mačku vo vreci”. Je to podobné ako keď si výberové konania robia iné firmy - chceme poznať kandidáta. Keď vyberáme ľudí do špecifických pozícii, musíme to robiť aj my. A práca 5. pluku je špecifická, čomu je prispôsobený aj výber. Kúpiť mačku vo vreci si jednoducho nemôžeme dovoliť. Výber robíme preto, aby sme našli ľudí, ktorí dokážu plniť náročné a špecifické úlohy, no zároveň sú spoľahliví, majú určitú mieru zodpovednosti, odolnosti a sú schopní sebamotivácie a dajú sa ďalej modelovať. Nechceme hotového človeka, ale skôr niekoho, kto má predpoklady, že sa môže stať tým, čo v tíme potrebujeme. K tomu všetkému musí byť aj bojovník, aby ho ani náročné prekážky neodradili a nevzdal sa.

 

 Ako prebiehajú skúšky vo výbere? Dostanú sa počas neho uchádzači vôbec do takých extrémnych situácii, s akými sa môžu stretnúť v skutočných misiách povedzme v Iraku alebo Afganistane?

 Všetky situácie sú také, ktoré môžu zažiť v reálnom živote. Len miera ich záťaže nie je až taká veľká. Udržiavame ju na úrovni, aby sme zistili, či tí ľudia majú aspoň nevyhnutnú odolnosť. Musia ale byť modelovateľní tak, že sú schopní záťaž zvládať aj vo väčšej miere. Inými slovami: hľadáme určitý základ. Situácie sú z reálneho života, no väčšinou sú okresané len natoľko, aby sme vedeli, že ten človek má potenciál, na ktorom sa dá stavať.

 

 Boli už aj prípady, že ste napriek tomu kúpili “mačku vo vreci”?

 Za môjho pôsobenia sa to nestalo, ale nie som tu ešte tak dlho. Myslím si však, že sme celkom dobrí v tom, ako človeka odhadneme. Úplne stopercentne ale nevieme zaručiť, že keď dáme do súkolia práve toto koliesko, tak to bude stopercentne fungovať. Medziľudské vzťahy sú medziľudské vzťahy. Výber má zmysel a nemáme ohlasy, že by sme ho mali robiť inak, naopak, v globále máme len pozitívne ohlasy, paradoxne aj od vypadnutých.

 

 Existuje niečo naozaj neprijateľné, čo nesmie záujemca o vstup do 5. pluku urobiť? Niečo, čo by ho okamžite diskvalifikovalo?

 Zazvoniť na zvonec. Zazvoniť si musí každý, pre koho výber skončil predčasne z akéhokoľvek dôvodu, na znak čestného ukončenia vlastnej snahy. Odzvoniť koniec si ale môžu vyberaní v ktorejkoľvek fáze ako prejav vnútorného presvedčenia, že už ďalej nechcú, či nemôžu...

 

 Niečo psychologické, čím by sa nepriaznivo prejavil?

 Napríklad, ak by stratil nervy natoľko, že niekomu ublíži. Nežiaduce sú ale aj rôzne iné extrémne prejavy. Ale určite by ho diskvalifikovalo aj závažné porušenie služobnej disciplíny.

 

 Je naopak niečo, čím si pomôže, čo by mu mohlo získať pozitívne body?

 Je dobré, ak majú uchádzači primeranú sebakritiku a schopnosť sebareflexie. Musia si vedieť vytvoriť zdravý sebaobraz, aj s chybami a negatívami. To je ale len jedno z pozitív, ten obraz je komplexnejší. V prvom rade sa totiž s takýmto človekom v bežnom živote ľahšie vychádza, ako s niekým, kto má o sebe prehnaný obraz. Keď si myslí viac ako v skutočnosti je, alebo ako ho vníma okolie. Dobrý manažér, u nás vojakov vodca – líder – veliteľ, je taký, ktorý sa pozrie kriticky do zrkadla a na základe toho robí pokroky. Ak je presvedčený, že je dobrý a nevidí a nepočuje, čo mu druhí hovoria, tak je spolupráca s ním ťažšia alebo dokonca aj nefunkčná. Potrebujeme človeka, ktorý je schopný sám so sebou pracovať, prijať nové informácie, kritiku. S takýmto človekom sa dá spolupracovať, vychádzať a je schopný pokroku. Môže mu to zvýšiť šance na úspech.

 

 Pracuje sa na výbere aj so strachom, alebo je to vec, ktorú uchádzači okúsia až pri následnom výcviku?

 Aj vo výbere sú úlohy, ktoré sú zamerané na prekonávanie strachu a monitoring odolnosti jednotlivca voči stresu.

 

 Je pre elitného vojaka dobré a vhodné pred vlastným tímom priznať, že má strach? Napríklad v momente, keď mám vyskočiť z vrtuľníku.

 Podľa mňa áno, a dá sa dokonca povedať, že je to potrebné. Je dobré poznať pôvodná správa – aktualne.sk – Print Screen strach ako niečo, čo chcem ovládnuť. Ide o to, aby ma strach neovládol. Lebo v živote sú situácie, ktoré strach vyvolajú a vo vojenskom zvlášť. Najmä, keď sa s niečím stretnem prvýkrát. Aj ja som mal strach, keď som mal po prvý raz vyskočiť z vrtuľníka, ale urobil som to. Strach a stres síce boli silné, ale neovládli ma a neboli pánmi situácie. Aj napriek tomu, že išlo o enormný tlak. Otázkou ale je, či je dobré priznať alebo nepriznať strach pri zvládaní úloh. Dôležité je mať veci pod kontrolou. Američania majú na to pojem “Combat Stress Control” - kontrola bojového stresu. Hovoria, že stres sa nedá odstrániť, len kontrolovať, vo význame ovládať. Počas plnenia úlohy musí byť každý vojak plne funkčný a to po každej stránke. Strach je prirodzená emócia, no môžeme o ňom uvažovať pred plnením konkrétnej úlohy, či po jej ukončení. Bezprostredne v priebehu úlohy ale musí byť pudový strach potlačený a výkon musí byť pod absolútnou kontrolou.

 

 Stretli ste sa počas svojho pôsobenia v 5. pluku s niekým, kto to nezvládol, napriek tomu, že prešiel výberom a už bol súčasťou tímu?

 Nie, zatiaľ som sa s ničím podobným nestretol.

 

 Takže výber je nastavený dobre?

 Svedčí o tom aj fakt, že v aktuálnom výbere nastúpilo 47 ľudí a momentálne je ich tu už len 18. Väčšina je už preč. Predišli sme tomu, že by sa sem dostalo 29 nevhodných účastníkov - samozrejme s výnimkou tých, ktorí boli donútení odísť zo zdravotných dôvodov. Ale pre nikoho to nie je úplne stratené. Ak vypadli tento rok neznamená to, že nemôžu prísť znovu. Môžu sa dotrénovať a dostanú ešte šancu. Ale pre súčasný výber platí, že 29 ľudí sa nehodilo. Musí byť rozdiel medzi nimi a tými 18, ktorí sú stále tu. A my vieme aký. Verím, že ten výber je kvalitný a bude kvalitný. A to aj napriek tomu, že sa úlohy a domáce a zahraničné operácie menia a modifikujú, čomu sa musíme prispôsobovať aj my pri hľadaní nových ľudí.

 

autorské interview Ondreja Kuboviča nájdete: tu

 

fotogalériu k reportáži nájdete: tu

 



Autor: aktualne.sk - Ondrej Kubovič , Foto: aktualne.sk - Ondrej Kubovič - Dátum: 26.06.2014
Čítanosť: 44302
Verzia pre tlač

Skočiť na menu